Viacerí sa ma pýtali na finančnú náročnosť takéhoto vyše 6-týždňového cestovania. Môžem s istotou vyhlásiť, že ak máte aspoň štipku chochmesu a budete o cenách vyjednávať (nie je to vôbec otravné, po chvíli si na to zvyknete a vôbec vám to neuberá z času), miniete pred odletom viac ako priamo v Indonézii. Tu sú moje položky:
Čítaj ďalej »
Najkrajšie momenty ciest boli pre mňa tie, ktoré sa týkali prírody. Príroda je v celej Indonézii prakticky nedotknutá a nádherná. Napríklad veľmi sa mi páčil chrám Borobudur, ale hlavne kvôli tomu, ako bol posadený uprostred džungle. Menej pozitívne som už vnímal Prambanan, ktorý je pritom porovnateľný ľudský výtvor (viac sa mi tu páčili veci naokolo – rôzne plody zo stromov, apod.).
Čítaj ďalej »
Keďže letíme až poobede o 15:30 a sme na pol hodinku od letiska, máme celé doobedie na šantenie sa na pláži. Pôvodne sme chceli ešte zasurfovať, ale namiesto vĺn nás nakoniec zaplavovala nechuť z odletu. Nechcelo sa nám už nič robiť, len lamentovať nad tým, aká to nespravodlivosť, že už musíme ísť.
Čítaj ďalej »
Ach, no… toto je náš posledný deň a musíme ho stráviť presunom. Tá istá cestovka, ktorá nám zabezpečila výletnú loď na Komodo, nám zabezpečila aj tu všetko potrebné – čln z Gili Meno na Lombok, cestu minibusom z Bangsalu do Lembaru, kompu z Lomboka na Bali a znovu minibus z Padangbai na Kutu (zvolili sme si rovnaké ubytovanie, ako už niekoľkokrát pred tým – Komala Indah, pretože je blízko letiska).
Čítaj ďalej »
V 8:30 ráno sme už nastúpení (ja a Maťa) pre budovou potápačskej agentúry Blue Marline. Stretáme tu postarší pár čechov-lekárov-potápačov, bývajú v našom susedstve ubytovania Amber House. Chvália sa neuveriteľným úlovkom, na fotoaparáte majú fotku žraloka, ktorú spravili pri včerajšom potápaní. V dobrom im závidíme… a trochu dúfame, že uvidíme aspoň mláďa toho odfoteného :).
Čítaj ďalej »
Tento deň mal byť venovaný potápaniu, avšak po raňajkách nám v potápačskom centre bolo oznámené, že potápanie je možné už len zajtra. Ok, pre mňa a Maťu sme zajednali úvodný kurz a následné potápanie za 60,-USD na hlavu. Zdeni sa radšej rozhodla nezúčastniť, má problémy s vyrovnávaním tlaku v ušiach. Sme totiž dva dni pred letom a mohlo by jej to spôsobiť veľké bolesti.
Čítaj ďalej »
O deviatej sme vyspaní v autobuse dorazili do dedinky Bangsal, ktorá je hlavnou spojkou ostrova Lombok s ostrovmi Gili. Bangsal bol “poctený“ špeciálnym orámčekovaným miestom v Lonely Planet s názvom Surviving Bangsal (Ako prežiť Bangsal), kde sa píše, aby ste sa tomuto miestu vyhýbali. Vraj je to špinavý a nebezpečný prístav. Človek, ktorý to napísal, v Bangsale pravdepodobne nikdy nebol, alebo bol, ale veľmi dávno. Naopak, je to pomerne pekné a absolútne bezpečné miesto. Spisovateľ asi podľahol tomu, čo vyhlasujú o Bangsale balijci aj preto, aby predali drahšie transporty na Gili, ktoré vynechajú Bangsal.
Čítaj ďalej »
Zobudili sme sa na lodi v prístave, tak ako sme zaspali, žiadne prekvapenie sa nekonalo. Raňajky sme nestihli, až na kompe medzi Floresom a Sumbawou sme si niečo malé schrupli. Kompa bola pomerne čistá, asi už nič neprekoná tú medzi Jávou a Sumatrou.
Čítaj ďalej »
Maťa: Za svitania sme sa pohli z miesta, kde sme kotvili na noc. Bolo to blízko ostrovčeka porasteného mandragorovníkmi, v ktorých hniezdili obrovské netopiere, takzvané „flying fox“ – lietajúce líšky. Večer sme ich videli vylietať na lov, rozpatie krídel u mnohých prevyšovalo pol metra. Chvíľkami sme sa cítili ako v horore. 
Čítaj ďalej »
Od ostrova Moyo sme sa plavili celú noc a miestami po veľmi rozbúrenom mori, takže sme sa veľmi nevyspali. Osobne som si v hlave počas celej noci pripomínal, kde sú záchranné vesty a ktorou stranou vyplávať z lode, ak by ju vlna prevalila na bok.
Čítaj ďalej »