Január 16th, 2011
Keďže sme išli spať o 6 ráno, vstávanie tomu bolo prisposobené. Zobudila som sa o 1 na obed, Reema stále spala a Massa už odišiel do Panjimi, pretože musel ísť na prednášky, inými slovami…poctivého študenta povolala škola. Po “rannej” káve sme boli na ceste do Calangute, kde sme mali stretnúť Massu. Po ceste som videla prvé slony a tak sa im potešila, že som skoro zrazila psa. Mieste psy sú ale podla mňa na podobné ohrozenia zvyknuté a jeho reflexy boli teda rozhodne lepšie ako moje…našťastie sa mu nič nestalo a ani nám.
Krásne pomalované slony sa prechádzali vedla cesty a riadené boli indami sediacimi na ich chrbte v tureckom sede a fajčiacimi cigarety alebo niečo ako cigary. Miestni machovia, hehe. Opýtala som sa, či si na niektorého môžem sadnúť aj ja. Bohužial…boli to posvatné slony, takže sme po chvílke pokračovali ďalej.
Massa a Reema ma zobrali na 2 pláže, o ktorých vedia snáď iba oni dvaja a ich kamaráti (niekedy tam chodia na party). Ťažko ich opísať, ale velmi mi pripomínali fotky o nedotknutých plážach, ktoré všetci dobre poznáte. Na večeru som bola dohodnutá s Lawrencom, ktorý býval aktuálne v mestečku Candolim vzdialeného od pláží iba 3 km, ale Reema a Massa aj tak trvali na tom, že ma do reštaurácie odprevadia. Neviem, či je natoľkoto velká ochota pre indov samozrejmosťou, ale myslím, že ano.
Lawrence ma čakal v dosť luxusnej reštaurácií, teda na miestne pomery. Priniesli nám výbornú rybu, pričom sme prekecali 3 hodiny tak, že som si vôbec nevšimla, že by som už naozaj mala ísť, keďže riadim sama a cestu až tak nepoznám. Bola už tma, preto som sa rozlúčila, nahodila helmu a vydala sa na cestu. Prekvapilo ma, nakoľko som si cestu pamätala a už keď som na seba chcela byť hrdá, zle som odbočila, hehe. Ale rýchlo som sa vrátila a dorazila teda bez väčších problémov a s radosťou zistila, že o tomto čase (bolo 10) sa aj zaparkovať dá, teda bez nekonečného hľadania.
Naivne som si myslela, že idem do svojho bambusíku, keď som znova stretla nemčúra a prisadla si k nemu. Po chvílke prišli jeho známy a nakoniec sa z toho vykľul dosť vtipný večer. Všetci pri stole, teda okrem mňa, precestovali väčšinu sveta, bolo teda pre mňa dosť vtipné ich počúvať….až som pri konci mala pocit, že sa učím cestovať. Pýtali sa ma na cestu po Indonézií, ktorú keď som popísala, všetci sklopili hlavy a boli ticho. Bolo to v štádiu rozhovoru, keď som už chápala prečo.
Zdielali názor, že to je typ cestovania, kedy vidiš z krajiny mnoho vecí, ale absolutne nič o nej netušíš. A vlastne keď som sa zamyslela nad tým, čo viem povedať o indonézskej kutúre, došlo mi, že o nej nič netuším. V podstate keď sa ženieš z jedného miesta na druhé, nevychutnáš si ani jedno, krajinou len prebehneš a nič o nej nevieš. Veľa som teda potom rozmýšľala, ako svoju cestu po Indii vlastne chcem uskutočniť a čo si z nej chcem odniesť a jednoznačne som sa ma so sebou (haha) zhodla na tom, že sa chcem zamerať viac na kultúru, zvyky, mentalitu, atd. Netvrdím, že budem na jednom mieste, ale nebudem sa ani nikam hnať. Myslím, že bude pre výborné skúsiť aj tento druh cestovania a možno si neskôr vymyslieť nejaký kompromis….Uvidíme:-)
Zaradené v kategórii: India | 1 komentár »
Január 15th, 2011
Jeden z najdlhších spánkov, aký sa mi kedy podaril, úspešne absolvovaný. Po 14 hodinách spánku ma už postel priam vyhodila, lepšie povedané som z nej vyskočila hneď potom, ako som sa pozrela na čas. Rýchlo som sa obliekla a otvorila dvere…zmrzla som asi na 3 minuty. Biely piesok, stovky paliem, priezračne čistá voda, krásne skaly po bokoch zálivu = Arambol.
Čítaj ďalej »
Zaradené v kategórii: India | Komentované 2-krát »
Január 14th, 2011
6:30 mistneho času…som tu!!! Dillí má dosť veľké letisko, terminály sú od seba vzdialené 15 kolimetrov. Keď som konečne prešla všetkými kontrolami, čo trvalo asi hodinu a pol, vyšla som do úplne prázdnej haly, teda až na výnimku taxikárov. Prekvakujúce bolo, že odišli hneď po prvom “nie”. Zamenila som si peniaze a išla zháňať letenku do Goa, teda na juhozápad krajiny. Vyšla som z letiska jedinými nestráženými dverami, preto som netušila, ako náročné bude vrátit sa do budovy. Pri každých dverách totiž stoja dvaja policajti so samopalmi, ktorí vás bez letenky odmietajú pustiť dovnútra. Títo “strážcovia letiska sú naozaj nepríjemní všetci do posledného, až to vo vás vzbudí dojem, že na to musia mať školenie. Anglicky skoro nevedia, alebo sa tak aspoň tvária. Posledného sa mi predsa podarilo prehovoriť, aby ma pustil kúpiť si letenku.
Čítaj ďalej »
Zaradené v kategórii: India | Komentované 12-krát »
Január 13th, 2011
A je to tu…konečne vyrážam! Vstávanie je príjemné, hlavne keď si predstavím, prečo vlastne vstávam, hehe. Po rýchlej káve som si zavolala taxík smerom na vlakovú stanicu v Komárome, odkiaľ sa púšťam do Budapešti.
Čítaj ďalej »
Zaradené v kategórii: India | Komentované 4-krát »
Január 12th, 2011
Posledný deň doma… Asi každý deň pred cestou je plný vybavovačiek, telefonátov (pól dňa som visela na telefóne), balenia, lúčení a stretnutí. Nebudem vás zaťažovať detajlami z tohto dňa, nič zvláštneho sa totiž nestalo. Nemôžem ani povedať, že by som bola aspoň nervózna, alebo pociťovala cestovnú horúčku, s najväčšou pravdepodobnosťou si neuvedomujem, do čoho sa púšťam:-)
Čítaj ďalej »
Zaradené v kategórii: India | Komentované 3-krát »
September 20th, 2008
Viacerí sa ma pýtali na finančnú náročnosť takéhoto vyše 6-týždňového cestovania. Môžem s istotou vyhlásiť, že ak máte aspoň štipku chochmesu a budete o cenách vyjednávať (nie je to vôbec otravné, po chvíli si na to zvyknete a vôbec vám to neuberá z času), miniete pred odletom viac ako priamo v Indonézii. Tu sú moje položky:
Čítaj ďalej »
Zaradené v kategórii: Indonézia | Komentované 7-krát »
September 14th, 2008
Najkrajšie momenty ciest boli pre mňa tie, ktoré sa týkali prírody. Príroda je v celej Indonézii prakticky nedotknutá a nádherná. Napríklad veľmi sa mi páčil chrám Borobudur, ale hlavne kvôli tomu, ako bol posadený uprostred džungle. Menej pozitívne som už vnímal Prambanan, ktorý je pritom porovnateľný ľudský výtvor (viac sa mi tu páčili veci naokolo – rôzne plody zo stromov, apod.).
Čítaj ďalej »
Zaradené v kategórii: Indonézia | 1 komentár »
September 13th, 2008
Keďže letíme až poobede o 15:30 a sme na pol hodinku od letiska, máme celé doobedie na šantenie sa na pláži. Pôvodne sme chceli ešte zasurfovať, ale namiesto vĺn nás nakoniec zaplavovala nechuť z odletu. Nechcelo sa nám už nič robiť, len lamentovať nad tým, aká to nespravodlivosť, že už musíme ísť.
Čítaj ďalej »
Zaradené v kategórii: Indonézia | 1 komentár »
September 12th, 2008
Ach, no… toto je náš posledný deň a musíme ho stráviť presunom. Tá istá cestovka, ktorá nám zabezpečila výletnú loď na Komodo, nám zabezpečila aj tu všetko potrebné – čln z Gili Meno na Lombok, cestu minibusom z Bangsalu do Lembaru, kompu z Lomboka na Bali a znovu minibus z Padangbai na Kutu (zvolili sme si rovnaké ubytovanie, ako už niekoľkokrát pred tým – Komala Indah, pretože je blízko letiska).
Čítaj ďalej »
Zaradené v kategórii: Indonézia | Žiadny komentár »
September 11th, 2008
V 8:30 ráno sme už nastúpení (ja a Maťa) pre budovou potápačskej agentúry Blue Marline. Stretáme tu postarší pár čechov-lekárov-potápačov, bývajú v našom susedstve ubytovania Amber House. Chvália sa neuveriteľným úlovkom, na fotoaparáte majú fotku žraloka, ktorú spravili pri včerajšom potápaní. V dobrom im závidíme… a trochu dúfame, že uvidíme aspoň mláďa toho odfoteného :).
Čítaj ďalej »
Zaradené v kategórii: Indonézia | Komentované 2-krát »