Cestovný pas

Po niekoľkých hektických dňoch a včerajšom cross-country na motorkách sme potrebovali oddych. Oddychom myslím naozajstné ničnerobenie. Keďže popis kvasenia na pláži jazera Toba a spánku v pomerne luxusnom rezortíku Carolina je nezáživný, porozprávam vám o ojedinelej kultúre na severnej Sumatre – o batakoch.

Batácka kultúra je diametrálne odlišná od zvyška Sumatry. Pôvodne ešte v 19. storočí batakovia jedli svojich porazených nepriateľov, alebo si vebrali aj z radov vlastných jedincov, ktorý sa nejakým činom hrubo previnili proti miestnym pravidlám. Bol to veru veľmi výbušný, bojovný národ.

V súčasnosti žije v okolí jazera Toba viac než 6 miliónov batakov a rozprávajú šiestimi dialektmi. Vierovyznaním sú to kresťania – protestanti, čo sa dá pripísať značnej náhode. Muslimovia zo severu Sumatry (oblasť Aceh), odkiaľ muslimské vierovyznanie prešlo do celej Indonézie, sa niekoľkokrát sa snažili divých Batakov skonvertovať. Podarilo sa to však až európskym misionárom – na kresťanov.

Je veľmi zaujímavé, či už cestujete z Medanu alebo Bukittinggi, sledovať, ako sa muslimské polmesiace zrazu zmenia na kresťanský kríž. Zrazu sú ženy viac odhalené, tu sme zazreli prvých okuliarnatých ľudí. Okrem toho, všetko sa tu zdá byť čistejšie, i keď to sa dá pripísať vysokému záujmu turistov.

Batakovia sú zvyknutý na odhalené krky žien a aj na turistov, preto nečumia a neutravujú vás. Ak niečo odmietnete – napr. ponuku ubytovania – milo vám odvetia „no problem..“ a nezačnú znižovať cenu. Jeden z majiteľov ubytovania nás natoľko prekvapil svojim milým prístupom, že sme síce odmietli jeho ponuku ubytovania, ale zašli sme tam na večeru a nechali tam peniaze, aké by sme zaplatili za týždeň ubytovania. Batakovia sa nám páčia, veľmi!

Ponaučenie:

Sumatra ani zďaleka nie je len muslimská, dokonca Jáva sa nám zdala oveľa muslimskejšou.