Cestovný pas

6 ráno a náš otrasný budík už na svoju prítomnosť. Keďže sme napriek skorej hodine stále nemali veľa času, onedlho sme už na ulici zjednávali cenu so šofermi rikší o našom transporte na medanské letisko.

Neboli sme ďaleko, preto sme rýchlo prešli cesty plné autami, zabitých potkanov a stáli pred medanským letiskom pripravení celý deň stráviť v letištných areáloch.

Prvý let teda trval len 1,5 hodiny a na naše prekvapenie, lietadlo spoločnosti Batavia airlines bolo úplne normálne menšie lietadlo. Osobne som sa obávala, že indonézska letecká spoločnosť pre nás pripraví autobus, na ktorý nalepia krídla. Do Jakarty sme teda prileteli bez akýchkoľvek problémov.

Boli sme už dosť hladní, našli sme reštauráciu a potom sme sa už len v podstate snažili zabiť ostávajúci čas, keďže do ďalšieho letu sme mali dokopy 6 hodín. Vymysleli sme si nové lingvistické hry, spomínali na staré časy a konečne sme mohli ísť na check-in.

Oznam Denpasar Bali bol chaoticky každú chvílu vypísaný niekde inde, nakoniec ale naše lietadlo aj tak meškalo hodinu, takže sme mali dostatok času sa zorientovať. Kiku čakal ešte jeden let a to do Sydney, ale stále sme mali časovú rezervu.

Dorazili sme konečne na Bali, naozaj v poslednej chvíli, teda 40 minút pred Kikiným odletom. Ani sme sa poriadne nerozlúčili, Kika sa rozbehla na druhú stranu denpasarského letiska. Vyzdvihli sme si teda batožinu a smutní sme sa išli pozrieť, či sa nebudeme mať možnosť s Kikou aspoň rozlúčiť. Stáli sme pred budovou medzinárodných odletov a pozerali, či si náhodou Kika nenájde chvílku a či nevybehne dať nám pusinku na rozlúčenie. 10 minút, 20 minút, nič… Tak teda pôjdeme k taxíkom… Čo to vidíme? Kika!!! Vyšla von, aby nám oznámila, že check-in zatvorili nie pol hodinu ale hodinu pred odletom. Zmeškala to! Kika is back in the game! (Kika je späť v hre) Nebolo nám ale všetko jedno, hlavne keď sme zistili, koľko bude stáť nová letenka. Nakoniec to ale vyriešila indonézska spoločnosť Garuda airlines, ktorá ponúkla študentskú letenku za naozaj študentskú cenu. Podľa nového plánu sme mali Kiku pre seba na ďalších 6 dní. K taxíku sme sa teda vybrali traja. Cool!

Kvôli surfovaniu sa naším cieľom stala najturistickejšia časť najturistickejšieho ostrova Indonézie, Kuta Beach. Ale to, čo sme tam videli, sme naozaj nečakali. Prechádzali sme ulicami plnými obchodov typu Gucci, Dolce Gabana a podobne. Za zákrutou nasledovali kluby s modernou hudbou a kaviarne s koženými sedačkami. Kultúrny šok! V Indonézii sme niečo podobné naozaj neočakávali. Odťahovali sme sa od okien, akoby sa vonku šírila lepra.

Ubytovali sme sa v čistučkom hoteli s klimatizáciou a vaňou. Čo dodať… katastrofa

Ponaučenie:

Nech sa to zdá akokoľvek neuveriteľné, aj lietadlo sa dá zmeškať.