Prvý kontakt s Bali
Maťa: Dnes som priletela ja – Maťa 
Po 22 hodinách cestovania, medzipristáti v Abu Dhabi, prestupe na Taiwane bolo pristátie na Bali v Denpasare vytúženým cieľom. Bohužial, to štastie ako Tybi so Zdeni som nemala a cestovať sa mi v prvej triede nepodarilo. Avšak to mi nevadilo, pretože som sa skamarátila s čínskymi letuškami, ktoré boli veľmi milé a ponúkli mi ako kolegyni celú radu sedadiel len pre seba, takže som celý čas pozerala DVD z LCD obrazoviek inštalovaných na každom sedadle a pochrupkávala pekne v polohe ležiaceho strelca.
Pristátie na Bali bolo príjemné a hladké, a prišlo práve včas, lebo som už mala leteckej stravy akurát tak dosť – keď vám po štvrtýkrát servírujú rybu s ryžou neidentifikovateľnej chuti, je to aj na letušku z low-cost spoločnosti, kde ani také jedlo nedávajú zadarmo akurát dosť. Musím ale pochváliť, že ku každému obedu bol aj malý koláčik a ovocný šalátik, za ktorým sa ihneď zaprášilo.
Privítalo ma pekné letisko ladené v exotickom štýle s usmievajúcim sa personálom – prvý kultúrny šok. Chvíľku trvalo, kým som dostala razítko do pasu a víza, ktoré ma stáli 25 dolárov a sú platné 30 dní. Potom som si už len vyzdvihla batožinu, vyšla pred terminál plná očakávania – a tu – nikto! Keďže som nemala už pár dní žiadne správy od Tybiho a Zdenky chvíľku som sa zháčila, či vôbec dorazia. Sadla som si na lavičku a vyzerala som ich, pričom som zaživala druhý kultúrny šok – toľko ponúk na taxík, transport, občerstvenie a iné sluŽby som za tak krátku dobu ešte nedostala. Po chvíli sa však spoza zákruty vynorili 3 postavy na motorkách a ja nasledoval tretí šok. Ako je to možné, veď Kika tu už nemala byť!
Potom nasledovalo zvítanie a ja som sa dozvedela, že Kike deň predtým ušlo lietadlo a že ešte pár dní zostáva s nami, jupíí!!!
Ponaučenie:
Keď je k vám niekto milý nehrá to na vás, domorodci sú bezprostredný. Vačšinou vám však predsa chcú vnútiť nejaký tovar alebo službu. Stačí sa milo usmiať a povedať “No, thank you.”, neurazia sa.
Vyjadri sa!