Cestovný pas

Zdeni: Zobudili sme sa na jemné klopkanie a príjemný hlas nášho sprievodcu: „Good morning!“ (dobré ráno) Napriek tomu, že bolo pól 6, nikomu to vôbec neprekážalo, skôr sme sa tešili na obrovský zážitok, ktorý nás čakal v priebehu pár minút.

Pláž bola od našej chatky vzdialená niekoľko desiatok metrov, teda o pár okamihov sme už nastupovali do člnku asi 5 metrov dlhého a pól metra širokého, aby sme sa doplavili na miesto, kde si delfíny prídu vyzdvihnúť svoje raňajky. Neboli sme sami, s tým istým cieľom vypľulo ďalších 10 člnkov plných turistov. Všetci sme napäto sledovali okolitú, zatiaľ pokojnú vodu. Show sa môže začať!

Prvý delfín!!! Vynoril sa, akoby sa chcel len ukázať a nás upozorniť, že nie je sám. Člny sa teda ponáhľali jeho smerom a oplatilo sa. Postupne sa vynárali ďalší a ďalší a ďalší. Divožijúce delfíny všade naokolo, nádhera! Východ slnka im pridával k dokonalosti. Neviem, či to bol znak toho, že sa už príjemne napapali, zrazu však začali, akoby od radosti, vyskakovať nad hladinu.

Veľmi aktívne boli malé delfíniky, ktoré nás aj poriadne rozosmiali. Ako aj deti a všetky ostatné mláďatká, nevedeli ešte svoje pohyby 100%ne koordinovať, predsa sa však nedali zahanbiť a snaživo vyskakovali tiež. Ako to vyzeralo z nášho pohľadu? Mohli by sme to prirovnať k tomu, keď sa dieťa učí, ako skočiť hlavičku a párkrát sa hodí rovno na bruško. Neuveriteľne zlaté. Tie väčšie, očividne už skúsenejšie, ale presa stále mláďatká, v rámci svojho predstavenia vyskočili hore, pirueta a šup späť do vody.

Prvé 2 hodinky sme teda okrem spoločnosti delfínov mali okolo seba aj spomínané člny. Tybimu takpovediac nepadli veľmi do oka, hlavne jeden z nich, ktorému príslušala prezývka Pako, ho extrémne znervózňoval, keďže stále vbehol delfínom do dráhy a oni následne zmizli.

Po 2 hodinách ale všetci odišli šnorchlovať a zrazu sme mali delfíny len pre seba. Bez hučiacich motorov sa im chcelo na vzduch ešte viac, preto my sme sa nestačili otáčať, BOLI VŠADE!!! Náš sprievodca to ešte vystupňoval niečím, čo nás doslova prijmelo k slzám. A to iba jednoducho vypol motor. Zrazu nič nehučalo, všade len ticho, oproti nám východ slnka a naokolo desiatky delfínov.

Toto je jeden z našich zážitkov, ktorý nielenže sa nedá opísať, nedá sa ani pochopiť z videa. Ak sa však človek niekedy dostane do situácie, keď má pocit, že by ho nič nedokázalo rozveseliť alebo ho pronútit zabudnúť na všetko zlé, mýli sa. Naozaj nepreháňam, keď vám poviem, že pri tom, ako váš mališký čln obklopujú voľne žijúce delfíny a vy priam splyniete s prírodou, pohltí vás pocit šťastia natoľko, že na všetko ostatné zabudnute.

Dokopy sme na tomto zázračnom mieste strávili 3 hodiny a pomaly sa vydali k najlepšiemu miestu na šnorchlovanie. Určite ste všetci videli dokumentárny film z podmorského sveta. Aj my, ale tentokrát naživo. Dno ozdobené koralmi, modrými hviezdicami, sasankami, schránkami uhynutých krabov. Nad tým papagájové rybičky, mečúne, neónové rybičky, zvláštny druh žltých rýb, ktoré sa zásadne držia vo dvojici, skoro všetky rybky z rozprávky Nemo a ďalšie stovky rýb rôznych veľkostí, farieb a druhov.

Ako vidíte, ich mená netušíme. Na otázku, čo si dole videl, sme odpovedali približne na nasledovnej úrovni. Citujem Tybiho: „Asi metrová ryba, z ktorej pólka bola hlava, niečo zožrala, požula a vypľula, zase zožrala a niektoré kúsky znova vypľula.“ Tak asi toľko o našich znalostiach, hehe. Tybi sa dotkol aj murény, my sme ju radšej pozorovali z metrovej vzdialenosti. Miestami som sa cítila, akoby ma niekto hodil do akvária.

Keď sme sa akotak nabažili podmorského sveta, vybrali sme sa na pobrežie. Zvyšok dňa sme strávili na internete a ochutnávaním ďalších miestnych špecialít.

Ponaučenie:

Ak chcete sledovať naozaj divokú prírodu, najlepšie si ju vychutnáte bez akejkoľvek prítomnosti techniky alebo inej formy civilizácie.