Cestovný pas

S článkami na cestovateľskom blogu sme zaostali, preto sme vstali trochu skôr a uverejnili zameškané. Všetky články si píšeme do denníčka, keď je čas (cesta autobusom, kompou, apod.). Takže v momente, keď prídeme k internetu, článok len prepíšeme a hodíme na blog. Doteraz sa nám to vždy darilo tak, že nás to nijak neobmedzovalo. Namiesto čítania, vo voľných chvíľach prosto píšeme.

Do Senggigi priamo k nášmu hotelu Elen sa pristavili dva turistické autobusíky, nastúpili sme ku francúzskej skupinke. Ako sme sa dozvedeli na výlet vyplávajú dve lode, pretože je nás dokopy 25 turistov a nosnosť jednej loďky je 20 pasažierov spolu s posádkou. Smerujeme do Mataramu - hlavného mesta ostrova Lombok, aby sme nakúpili potrebné veci na loď. Keďže jedlo a vodu máme v cene, nakupujeme len hygienické potreby a nepotrebné blbosti typu slaných orieškov.

V Matarame sme čakali poriadne dlho, kým sa náš šofér domodlí. Je Ramadán, takže muslimovia sa veľa-veľa modlia a cez deň nepijú anilen vodu, nejedia, nefajčia. Pôst sa drží po dobu jedného mesiaca. “Sakra, že musel začať práve včera”, myslelo si 20 turistov. Šofér sa vrátil asi po hodine, akoby sa nechumelilo.

Dozvedáme sa, že nakoniec predsalen vypláva len jedna loď a máme to šťastie, že budeme na nej. Do njášho už aj tak preplneného minibusu prestupuje z neznámeho dôvodu mladý fínsky pár. Pri usádzaní prekvapene poznamenali, že netušia, prečo boli presadení. Bolo im to nakoniec vysvetlené a boli radi, že nemusia čakať do zajtra.

Následná cesta stredom Lomboku do východného prístavu Labuhan bola neustále prerušovaná nákupmi rôznych potravín - ryže, ananásov, živých kureniec (s ktorými sme si ešte potom užili srandy) a zeleniny. Hlavne, že sme sa včera museli rozhodnúť čo najskôr, aby pre nás mohli včas nakúpiť jedlo :).

Motorová loďka nás čakala v malebnom prístave, je menšia, než sme dúfali, ale za to väčšia, než sme sa obávali.

Nástup trval len niekoľko minút a vyrazili sme na rozbúrené more medzi ostrvami Lombok a Sumbawa. Spočiatku sme mali pocit, že sa loďka na vlnách prepolí, ale neskôr sme už vlny nevnímali. Pokojné more prišlo až tesne pred prvou zastávkou pri ostrove Gili Bedil.

Pôvodne sme si tu mali užívať západ slnka, ale to už dávno zapadlo, tak sme si užili nočné kúpanie pod šírim nebom posiatym hviezdami a pol-mesiacom akoby naznačujúcim, že sme v krajine muslimov.

V noci sa nám potom spalo ako v kolíske, vlny nás hojdali sem-tam. Rozdiel bol len ten, že v kolíske ste boli väčšinou sami, tu nás bolo naskladaných 15 na pľaci 3 x 10 m. Stačí si predstaviť šproty v konzerve a pochopíte. Ale aj tak, bolo to nádherné.

Ponaučenie:

Nech sa vám zdá more akokoľvek rozbúrené, lode sa len tak neprevrátia. Zažili sme situáciu, keď sme na lodi stáli 45 stupňov naklonení oproti vodorovnej morskej hladine a predsa, kapitán lode bol pokojný, len ubral plyn.