Cestovný pas

Zdeni: Zobudila som sa na mojej madracke v rohu poschodia vyčleného na spánok. Poobzerala som sa naokolo, ale keďže každý spal, ľahla som si ešte na malú chvíľku späť a pozerala von na okolité ostrovy. Zrazu som to začula. Zvuky, ktoré jednoznačne museli vyjsť zo zobákov kureniec. Otočila som sa a za mnou zvonka pripevnená drevená krabica s tromi kuratami, približne 40 cm vzdialených od mojej hlavy.

3 hlavičky na mňa kukali cez drevený otvor a ťačko povedať, kto sa pozeral prekvapenejšie, či oni alebo ja. Vtedy sa zobudil Tybi. Najprv na mňa nechápavo pozeral, čo študujem s neuveriteľne prihlúplym výrazom tváre. Keď zbadal mojich nových kamarátov a pochopil situáciu, nasledoval mohutný 20 minútový smiech. Maťu budil už s vetou: „Zdeni spala s kurencami!“

Asi vás teraz napadlo, ako je možné, že som si ich nevšimla. Priznávam sa, že keď som si líhala, cítila som slabý smrádok, ale úplne iný ako smrad z kurína. Preto som si len pomyslela, že možno matrace, alebo iná, pravdepodobne zhnitá časť lode. Kuriatka boli tichúčko a koho by napadlo, že keď si ľahnete na lodi, za hlavou budete mať kurín?

Cieľom dnešního dňa bol ostrov Moyo. Zakotvili sme po raňajkách v dosť skorej rannej hodine.Nečudo, veď kapitán zasadol za svoj trón už o štvrtej ráno. Šnorchlovanie pri plážach ostrova bolo nádherné, ale pravdupovediac sme nič prevratné nevideli. Vybrali sme sa teda na menšiu túru ostrovom ku vodopádu so sladkou vodou.

Hlavnou atrakciou cesty tam bol člen našej výpravičky, asi 60 ročný francúz, ktorý proste musel vedieť všetko o všetkom, najmä čo sa týkalo bezpečnosti. Už nejakú dobu sme sa bavili na jeho otázkach a keďže zásadne opakoval všetko dvakrát, znelo to asi takto: „Je tá voda dosť teplá? Je tá voda dosť teplá“ alebo „Máme záchranný čln? Máme záchranný čln?“ Ten sme mali, ale aj na indonézske rekordy by sa tam vošli maximálne traja.

Netrvalo dlho a stáli sme pod vysokým vodopádom, na ktorý sme mali možnosť po skalách aj vyliezť. Celý výstup trval asi 15 minút, miestami sa však zdal byť dosť riskantný. Všetci sme to zvládli a hore nás už čakala odmena vo forme malého prírodného bazénika, do ktorého sme aj hneď naskákali.

Keď sa už každý dostatočne vykúpal, začali sme zostupovať. Po ceste sme sa zastavili na masáž v podobe padajúcej vody a vrátili sa na loď. Čakal nás ďalší ostrov Satonda.

Ostrov Satonda je vlastne vrcholom sopky, ktorý vznikol podmorským výbuchom spred mnoha tisíc rokov. V roku 1815 bol napadnutý vlmou tsunami, ktorá ho zaliala a v jeho kráteri vytvorila slané jazero. Voda je zohrievaná slnečnými lúčmi, preto na jeho okrajoch sa teplota šplhá až na 27 stupňov celzia.

Po kúpeli a vzájomným strašením sa Lochnesskými príšerami apod., sme museli znova vyplávať. Tentokrát máme pred sebou dlhú trasu, až po ostrov plný jašterov – Komodo.

Ponaučenie:

Ale áno, aj na lodi si môžete ľahnúť vedľa kurína.