Cestovný pas

O deviatej sme vyspaní v autobuse dorazili do dedinky Bangsal, ktorá je hlavnou spojkou ostrova Lombok s ostrovmi Gili. Bangsal bol “poctený“ špeciálnym orámčekovaným miestom v Lonely Planet s názvom Surviving Bangsal (Ako prežiť Bangsal), kde sa píše, aby ste sa tomuto miestu vyhýbali. Vraj je to špinavý a nebezpečný prístav. Človek, ktorý to napísal, v Bangsale pravdepodobne nikdy nebol, alebo bol, ale veľmi dávno. Naopak, je to pomerne pekné a absolútne bezpečné miesto. Spisovateľ asi podľahol tomu, čo vyhlasujú o Bangsale balijci aj preto, aby predali drahšie transporty na Gili, ktoré vynechajú Bangsal.

Ostrovy Gili sú tri malinké, panenské ostrovy na sever od Lomboka – Gili Trawangan, Gili Air a Gili Meno. Trawangan sa cestovným ruchom kľudne vyrovná Bali, večer sú tu napriek muslimom veľké diskotéky. Air je už o niečo pokojnejší, ale predsa mi hľadáme opustený ostrov a tým je Gili Meno. Meno je najmenší ostrov z nich, má len 300 stálych obyvateľov a ubytovania v bungalovoch priamo na pláži vám dajú pocit, akoby ste boli Robinsonom Crusoeom.

Bohužiaľ (respektíve našťastie) na Meno chodí motorový čln len dvakrát denne a neexistuje tam bankomat a ani zmenáreň. Pre istotu som sa nechal zaviesť motorkou do Mataramu a vybral dodatočné peniaze (bankomat nemajú totiž ani v Bangsale), nieže sa kvôli tomu budeme musieť vracať. Vrátil som sa o 11:00, to sme už prvý „trajekt“ zmeškali, tak si počkáme na druhý o druhej poobede. Čas sme trávili pokecom s dvomi češkami, ktoré idú tiež naším smerom a absolvovali výstup na sopku Rinjani na Lomboku (vraj to nedali až na samotný vrchol a vraj slováci tam majú povesť zdatných horolezcov).

O pol tretej sme už vysadali na pláži ostrova Meno a mohli sme začať s hľadaním ubytovania. Boli sme už veľmi unavení a tých málo lacných ubytovacích kapacít vyzeralo obsadených, tak sme sa nechali malým koňským záprahom preniesť na opačnú stranu. Koníkovi sa nechcelo veľmi poslúchať… V jednu chvíľu sa rozbehol bez svojho vodiča a s Maťou na palube, ale v inú chvíľu prešiel Zdeni po nohe, apod. Chudák, vraj má už 25 rokov, tak asi je už trochu senilný. Na koniec sme sa ale dopracovali k ubytovaniu Amber House.

Chatku máme na pár metrov od pláže s bielym pieskom, s teraskou, veľkou ale slanou sprchou. Je to tu naozaj akoby opustený ostrov.

Ponaučenie:

Ak sa chcete schovať pred svetom, odporúčam Gili Meno. Pozor ale, ak sa chcete skryť pred čechmi, to sa vám nepodarí. Na ostrove sme stretli asi 10 čechov, je to ich obľúbená destinácia.