Cestovný pas

Ach, no… toto je náš posledný deň a musíme ho stráviť presunom. Tá istá cestovka, ktorá nám zabezpečila výletnú loď na Komodo, nám zabezpečila aj tu všetko potrebné – čln z Gili Meno na Lombok, cestu minibusom z Bangsalu do Lembaru, kompu z Lomboka na Bali a znovu minibus z Padangbai na Kutu (zvolili sme si rovnaké ubytovanie, ako už niekoľkokrát pred tým – Komala Indah, pretože je blízko letiska).

Bolo nám povedané, že na Kutu prídeme o tretej poobede a že nás minibus na Bali zavezie až k hotelu. Takže sme počítali, že reálne tam dojdeme tak okolo 6, prinajhoršom okolo 7. Všetko išlo ako po masle do doby, keď sme boli asi 100 m od balijského prístavu Padangbai. Tak ako aj minule, kompa zastavila a nechala nás čumieť na krásne balijské pobrežie 3,5 hodiny! Už vtedy boli 4 hodiny poobede, takže na tretiu sme to naozaj nestíhali.

Znervózňujúce bolo, keď sa kompa za každým pohla, všetci vyskočili, že konečne ideme, ale to sa len točíme na mieste, aby kompa nemusela zakotviť. Po čakaní následne parkoval kompu v prístave na ôsmi krát, to už zvládali bez nervozity len domáci. Sľúbený minibus na Kutu bol pristavený, ale až k ubytovaniu nás nezobral a tak sme museli ešte dobre dlho pešikovať s plnými batohmi.

Fuj, hnusne strávený posledný deň v Indonézii! Museli sme si dať slivovice, aby sme to rozdýchali :).

Ponaučenie:

Keď už si myslíte, že poznáte indonézsku “dochvíľnosť“ a počítate s veľa-hodinovými rezervami, počítajte ešte s väčšími. Na presun medzi ostrovmi rovno počítajte celý deň.