Letíme domov, ale ako?
Keďže letíme až poobede o 15:30 a sme na pol hodinku od letiska, máme celé doobedie na šantenie sa na pláži. Pôvodne sme chceli ešte zasurfovať, ale namiesto vĺn nás nakoniec zaplavovala nechuť z odletu. Nechcelo sa nám už nič robiť, len lamentovať nad tým, aká to nespravodlivosť, že už musíme ísť.
Doobedie sme tak trávili malou chvíľkou na pláži, posledným okúpaním v indickom oceáne a dokupovaním suvenírov. Ešte naposledy sme si pripili zo slivovice, dali si posledný obed a vyrazili sme na letisko.
Na letisko sme prišli 2,5 hodiny pred odletom, takže sme sa rozhodovali, či prejsť cez kontrolu teraz alebo až po dajakom jedle a kafe, check-in ešte otvorený nie je. Nakoniec sme volili istotu a chvalabohu. Akonáhle sme prešli vstupnou kontrolou, na tabuli pri našom lete sa vysvietilo veľkým Cancelled (Zrušený) a začal sa prúser. Baby chytili stres, ja som sa iba rehotal na tom, že my naozaj nevieme zvládnuť jednu vec podľa plánu, nám sa to proste musíme nejak pokašľať.
Keď sme prišli k prepážke, China Airlines už pohotovo vybavovala náhradný let aeroliniek Malaysian Airlines cez Kuala Lumpur, Amsterdam a Viedeň. Nakoniec to bol let cez hlavné mesto Malajzie KL, cez Frankfurt a Viedeň. Malajské aerolinky boli vcelku normálne, nič extra ako u China Airlines. Mali sme 6 hodín na prestup v KL, kde sa dá ale celkom v pohode zabaviť jedlom, nákupmi a internetom.
Malá komplikácie nastala pri prestupe vo Frankfurte, kde sme síce boli na zozname sedadiel, ale nemali sme letenky. Trvalo nám to vybaviť presne dve hodiny, ktoré sme na najväčšom letisku Európy mali. Ešteže!
Vo Viedni sme vystúpili ďalší deň ráno do 8 stupňovej zimy. Šok to bol riadny!
Ponaučenie:
Návrat domov je vždy veľmi tvrdý dopad.
Vyjadri sa!