Zdeni: Zobudila som sa na mojej madracke v rohu poschodia vyčleného na spánok. Poobzerala som sa naokolo, ale keďže každý spal, ľahla som si ešte na malú chvíľku späť a pozerala von na okolité ostrovy. Zrazu som to začula. Zvuky, ktoré jednoznačne museli vyjsť zo zobákov kureniec. Otočila som sa a za mnou zvonka pripevnená drevená krabica s tromi kuratami, približne 40 cm vzdialených od mojej hlavy.
Čítaj ďalej »
S článkami na cestovateľskom blogu sme zaostali, preto sme vstali trochu skôr a uverejnili zameškané. Všetky články si píšeme do denníčka, keď je čas (cesta autobusom, kompou, apod.). Takže v momente, keď prídeme k internetu, článok len prepíšeme a hodíme na blog. Doteraz sa nám to vždy darilo tak, že nás to nijak neobmedzovalo. Namiesto čítania, vo voľných chvíľach prosto píšeme.
Čítaj ďalej »
Zdeni: Maťa veľmi aktívne vstala skoro ráno, aby išla kúpiť lístky na autobus, ktorým sme mali cestovať na Lombok. Keďže Tybimu predchádzajúci deň ostala sprcha v ruke, ráno sme aspoň nestrácali čas v kúpelni. Bežné vybavovačky pred presunom (zamieňanie peňazí, vyplatenie hotela, vrátenie motoriek, atď.), raňajky a už nás vyzdvihoval autobus, ktorý nás viezol ku kompe.
Čítaj ďalej »
Zdeni: Ráno som rozhodne nevstávala s úsmevom, keďže prvýkrát, odkedy sme v Indonézii, som bola vytrhnutá z našej rozprávky a musela som ráno tráviť na internete kvôli školským povinnostiam. Snažila som sa byť čo najrýchlejšia a čím skôr zasa zabudnúť na realitu.
Čítaj ďalej »
Zdeni: Zobudili sme sa na jemné klopkanie a príjemný hlas nášho sprievodcu: „Good morning!“ (dobré ráno) Napriek tomu, že bolo pól 6, nikomu to vôbec neprekážalo, skôr sme sa tešili na obrovský zážitok, ktorý nás čakal v priebehu pár minút.
Čítaj ďalej »
Browsuješ v archíve pre September, 2008.