Tento deň mal byť venovaný potápaniu, avšak po raňajkách nám v potápačskom centre bolo oznámené, že potápanie je možné už len zajtra. Ok, pre mňa a Maťu sme zajednali úvodný kurz a následné potápanie za 60,-USD na hlavu. Zdeni sa radšej rozhodla nezúčastniť, má problémy s vyrovnávaním tlaku v ušiach. Sme totiž dva dni pred letom a mohlo by jej to spôsobiť veľké bolesti.
Čítaj ďalej »
O deviatej sme vyspaní v autobuse dorazili do dedinky Bangsal, ktorá je hlavnou spojkou ostrova Lombok s ostrovmi Gili. Bangsal bol “poctený“ špeciálnym orámčekovaným miestom v Lonely Planet s názvom Surviving Bangsal (Ako prežiť Bangsal), kde sa píše, aby ste sa tomuto miestu vyhýbali. Vraj je to špinavý a nebezpečný prístav. Človek, ktorý to napísal, v Bangsale pravdepodobne nikdy nebol, alebo bol, ale veľmi dávno. Naopak, je to pomerne pekné a absolútne bezpečné miesto. Spisovateľ asi podľahol tomu, čo vyhlasujú o Bangsale balijci aj preto, aby predali drahšie transporty na Gili, ktoré vynechajú Bangsal.
Čítaj ďalej »
Zobudili sme sa na lodi v prístave, tak ako sme zaspali, žiadne prekvapenie sa nekonalo. Raňajky sme nestihli, až na kompe medzi Floresom a Sumbawou sme si niečo malé schrupli. Kompa bola pomerne čistá, asi už nič neprekoná tú medzi Jávou a Sumatrou.
Čítaj ďalej »
Maťa: Za svitania sme sa pohli z miesta, kde sme kotvili na noc. Bolo to blízko ostrovčeka porasteného mandragorovníkmi, v ktorých hniezdili obrovské netopiere, takzvané „flying fox“ – lietajúce líšky. Večer sme ich videli vylietať na lov, rozpatie krídel u mnohých prevyšovalo pol metra. Chvíľkami sme sa cítili ako v horore. 
Čítaj ďalej »
Od ostrova Moyo sme sa plavili celú noc a miestami po veľmi rozbúrenom mori, takže sme sa veľmi nevyspali. Osobne som si v hlave počas celej noci pripomínal, kde sú záchranné vesty a ktorou stranou vyplávať z lode, ak by ju vlna prevalila na bok.
Čítaj ďalej »
Zdeni: Zobudila som sa na mojej madracke v rohu poschodia vyčleného na spánok. Poobzerala som sa naokolo, ale keďže každý spal, ľahla som si ešte na malú chvíľku späť a pozerala von na okolité ostrovy. Zrazu som to začula. Zvuky, ktoré jednoznačne museli vyjsť zo zobákov kureniec. Otočila som sa a za mnou zvonka pripevnená drevená krabica s tromi kuratami, približne 40 cm vzdialených od mojej hlavy.
Čítaj ďalej »
S článkami na cestovateľskom blogu sme zaostali, preto sme vstali trochu skôr a uverejnili zameškané. Všetky články si píšeme do denníčka, keď je čas (cesta autobusom, kompou, apod.). Takže v momente, keď prídeme k internetu, článok len prepíšeme a hodíme na blog. Doteraz sa nám to vždy darilo tak, že nás to nijak neobmedzovalo. Namiesto čítania, vo voľných chvíľach prosto píšeme.
Čítaj ďalej »
Zdeni: Maťa veľmi aktívne vstala skoro ráno, aby išla kúpiť lístky na autobus, ktorým sme mali cestovať na Lombok. Keďže Tybimu predchádzajúci deň ostala sprcha v ruke, ráno sme aspoň nestrácali čas v kúpelni. Bežné vybavovačky pred presunom (zamieňanie peňazí, vyplatenie hotela, vrátenie motoriek, atď.), raňajky a už nás vyzdvihoval autobus, ktorý nás viezol ku kompe.
Čítaj ďalej »
Zdeni: Ráno som rozhodne nevstávala s úsmevom, keďže prvýkrát, odkedy sme v Indonézii, som bola vytrhnutá z našej rozprávky a musela som ráno tráviť na internete kvôli školským povinnostiam. Snažila som sa byť čo najrýchlejšia a čím skôr zasa zabudnúť na realitu.
Čítaj ďalej »
Zdeni: Zobudili sme sa na jemné klopkanie a príjemný hlas nášho sprievodcu: „Good morning!“ (dobré ráno) Napriek tomu, že bolo pól 6, nikomu to vôbec neprekážalo, skôr sme sa tešili na obrovský zážitok, ktorý nás čakal v priebehu pár minút.
Čítaj ďalej »